Podľa Babjarčíka vedenie Ústredného výboru Komunistickej strany
Československa nariadilo násilnú likvidáciu mužských reholí. Cieľom
Akcie K bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa
majetku katolíckej cirkvi. Začiatok akcie bol určený na štvrtok 13.
apríla 1950 o polnoci. Príslušníci národnej bezpečnosti polície,
ľudových milícii, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských
kláštorov v celom Československu. Na Slovensku internovali 881
rehoľníkov z 11 reholí.
„Internačný kláštor v Podolínci sa po 'barbarskej noci' stal miestom,
kde panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli železné mreže,
komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a priestor
strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Tento stav trval do 11.
decembra 1951, keď bol celý internačný kláštor zrušený a prestal plniť
svoje úlohy,“ približuje Babjarčík. Ďalej dodáva, že od roku 1962
budova kláštora slúžila pre štátne školy. Najprv to bola základná škola,
potom učilište a neskôr osobitná internátna škola. Po udalostiach v
novembri 1989 sa redemptoristi do zdevastovaného kláštora opäť vrátili. V
súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia – stredná
odborná škola, špeciálna základná škola a detský domov. V kláštore je od
roku 1993 aj noviciát. Pôsobí tu aj laické misijné spoločenstvo Rieka
Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami.
Babjarčík dopĺňa, že na obranu kláštorov boli aktivizovaní veriaci z
okolitých obcí zvonením zvonov na poplach. V Podolínci po vzburách
nastala tvrdá odplata režimu. Obec Vyšné Ružbachy a jej obyvateľov
postihol zasa tvrdý zásah Štátnej bezpečnosti a ozbrojených zložiek.
Dedina bola obkolesená vojskom a obyvatelia museli ostať vo svojich
príbytkoch. Všetkých, ktorí sa zúčastňovali vzbury v Podolínci, násilím
odviezli do Prešova, kde ich podľa výpovede svedkov vypočúvali veľmi
neľudským spôsobom. „Môjho muža bili dovtedy obuškami po chodidlách,
až kým mu nezačala zliezať tá tvrdá koža z chodidiel. Na fúriku v noci
som ho vozila k židovskému lekárovi, ktorý mu tie rany liečil,“ spomína pamätníčka Janka Marfiaková z Vyšných Ružbách. Dohromady bolo zatknutých a odvezených 45 obyvateľov z okolitých obcí.